Prirodzený prístup pani Marie Montessori vychádzajúci z dlhodobého pozorovania detí je dnes už celosvetovo známy.

Zahŕňa v sebe nielen filozofiu rozvoja dieťaťa, ale hlavne konkrétne praktické postupy s množstvom pomôcok. Predstavuje vedecký prístup postavený na pozorovaní a na realistickom porozumení zmyslového a emočného vývinu dieťaťa.

Ide o výchovu dieťaťa podľa pravidiel, ktoré vychádzajú z poznania a rešpektovania dieťaťa, vnímania jeho potreby a vývinových období. Zaisťuje slobodný rozvoj dieťaťa.

Ak chceme vyjsť v ústrety potrebám dieťaťa, je potrebné, aby sme zmenili svoj postoj k nemu.

Treba si uvedomiť, že dieťa má výnimočné schopnosti, že sa vyvíja spontánne, podľa určitých zákonitostí, sledujúc svoj vlastný plán vývinu, je teda jeho prirodzenou potrebou vyvíjať sa prostredníctvom zmysluplnej činnosti.

Dieťa má silnú vnútornú motiváciu. Je dôležité prejaviť dôveru v jeho schopnosti, vychádzať z jeho silných stránok, porozumieť jeho vývinovým potrebám.

Všetky obdobia v živote človeka sú prepojené, prvé tri roky života sú však kľúčové. V tomto období sú položené základy ľudskej osobnosti. Kľúčovými osobami pre dieťa sú rodičia a sprievodcovia detí. Kľúč k vývinu šťastného a celostného jedinca však drží v rukách rodič.

Maria  Montessori zistila, že počas vývinu dieťaťa existujú určité obdobia, kedy má dieťa mimoriadne schopnosti osvojiť si nejakú zručnosť, získať nejakú skúsenosť alebo poznatok.

Sú to obdobia intenzívneho záujmu o určité činnosti, ktoré rozvíjajú konkrétne zručnosti napr. chodenie, lezenie, písanie a pod.

Tieto obdobia sú prechodné, zanikajú akonáhle je daná zručnosť získaná. Nazývajú sa senzitívne obdobia.

Ak sa niektoré schopnosti nemôžu z nejakých príčin rozvinúť v čase zvýšenej citlivosti – v čase senzitívneho obdobia, neskôr sa už nemusia nerozvinúť alebo dieťa musí na ich dosiahnutie vynaložiť oveľa väčšie úsilie a námahu.